Knižnica
K nezanedbateľným kultúrnym a vzdelávacím aktivitám, ktoré majú vplyv na rozvoj duchovného života našich občanov, patrí knižničná činnosť.
Knižnica sídli v budove Obecného úradu. Za jej vedenie je zodpovedná p. Oľga Tichá. Počet súčasných čitateľov je 200. Knižničný fond obsahuje 5400 knižných titulov a každoročne sa dopĺňa nielen z finančných prostriedkov obecného úradu, ale aj knižným darom od obyvateľov obce. Knižný fond  v r. 2007 doplnila aj spoločnosť Aluma ČS, ktorá zakúpila hodnotné encyklopédie.
Knižnica je miestom nielen na požičiavanie a čítanie kníh, ale aj malou kultúrnou miestnosťou obce.

Otváracie hodiny
Utorok     13:00 – 17:00
Štvrtok    13:00 – 17:00
Aktivity:
Pravidelne tu organizujú akcie, ktoré prilákajú miestnych čitateľov. Najmenší čitatelia sa 1x mesačne schádzajú v knižnici, kde sa oboznamujú s novými knihami, vedú sa k šetrnému zaobchádzaniu s knihami a detskými prácami prispievajú k výstavke a estetizácii miestnosti knižnice. Organizujú sa besedy s deťmi MŠ a ZŠ, jarné, jesenné a zimné výstavky s ukážkami aranžovania z prírodných materiálov, rôzne besedy a literárne posedenia. Pravidelne sa v knižnici nacvičujú ľudové piesne v spolupráci speváckej skupiny Krasňanka. Knižnica spolupracuje aj s klubom dôchodcov. Vystavujú výšivky, háčkovanie, pletenie a práce z dreva. V knižnici je aj internet.
 
História knižnice
Prvý záznam o archíve a grófskej knižnici pochádza z roku 1654, kedy vypukol v kúrii požiar a značná časť zhorela. Po stáročia si rodina Pongráczovcov budovala vlastnú knižnicu – archív v najstaršej časti kaštieľa. Podľa pamätníkov spisy a listiny starostlivo viazali do zväzkov a vkladali ich do regálov od podlahy až po povalu. V písomnostiach sa najčastejšie používala maďarčina a nemčina. Časť archívu sa po roku 1945 dostala do rukopisného oddelenia Ústrednej knižnice Rumunskej akadémie vied v Bukurešti. Časť archívu starohradského panstva je v Štátnom oblastnom archíve v Bytči. Ale veľká časť sa po roku 1948 zničila a zostatok je na neznámom mieste.

Miestna ľudová knižnica
Prvý záznam o knižnici v Krasňanoch v archíve Okresnej ľudovej knižnice v Žiline je zo dňa 18.04.1961. Ako knihovník bol evidovaný Milan Krajčík, vyučený frézar. Knižnica sa nachádzala v miestnom kaštieli. Pracovníčka OĽK v Žiline Z. Krištofová po návšteve Krasnian skonštatovala: Pre potreby knižnice tu slúži skriňa tzv. registračka, kde sú uložené knihy do dvoch radov. Miestnosť je špinavá, neútulná, nakoľko knižnica od roku 1958 nepracuje. Knižničný fond bol veľmi malý, v zozname je zapísaných 391 kníh a 30 nezapísaných kníh. V roku 1958 zasypali skriňu s knihami bez vedomia knihovníka pracovníci JRD obilím, preto knižnica nebola v prevádzke. Pri zistení týchto nedostatkov prisľúbilo MNV,  že zriadi nápravu. Vyčistili miestnosť, zakúpili potrebné zariadenie a priestory knižnice znovu spĺňali svoj účel. Dňa 25.08.1972 preberá vedenie MĽK v Krasňanoch p. Juliána Bugáňová. K tomuto dňu evidovali 1487 zväzkov kníh.

Ďalšie informácie...
 


Vyrobil CBsoft, s.r.o. Powered by Joomla CMS!